Odpoveď primátora mesta Liptovský Mikuláš Alexandra Slafkovského na podanie petície „Stop drancovaniu mestského majetku“

Petícia podaná členmi petičného výboru je z môjho pohľadu demagógia. Svedčí o tom fakt, že mesto v minulosti všetkým školám, či išlo o katolícku, evanjelickú školu alebo Žilinskú univerzitu, previedla ich školské zariadenia za jedno euro pod podmienkou, že budú využívané na vzdelávacie účely. Preto nesúhlasím s výrokom uvedeným v petícii, že mesto rozdáva svoj majetok.
Nesúhlasné stanovisko platí aj v prípade predaja mestskej technológie na výrobu tepla. Túto technológiu za zhruba tri milióny eur prenajali tí, čo sú podpísaní pod petíciou na dvadsať rokov za zhruba 65 000 eur ročne. Za tento čas sa každá technológia na výrobu tepla opotrebuje tak, že ju treba vymeniť. V zmluve, ktorá bola podpísaná je záväzok, že mesto obnovenú technológiu od dodávateľa, s ktorým má dnes nájomnú zmluvu, odkúpi. Podľa toho, čo sa snažia povedať autori petície, by malo mesto na konci roku 2028 odkúpiť technológiu za spomínané tri milióny eur. Muselo by si teda odkladať tieto peniaze na účet a nemohlo by nimi disponovať. My sme technológiu, ktorá je zhruba z jednej tretiny odpísaná, predali za 1 400 000 eur, ale ako bonus máme 20 percent výnosov a akcií v spoločnosti, ktorá v minulom roku vytvorila zisk vo výške asi 350 000 eur. To znamená, že do roku 2028 by sme mali dostať na účet 2,5 milióna eur a nie ich zaplatiť. Po prepočítaní zistíme, že sa mestu vložené náklady niekoľkonásobne vrátia. A toto sú peniaze, ktoré reálne dostaneme. Nie sú to peniaze, o ktorých sa v petícii píše ako o investícii, ktorú budeme musieť znova zaplatiť.
Zvyšovanie daní a poplatkov je reálny fakt. Niektoré dane a poplatky sa zvýšili, nakoľko neboli zvyšované niekoľko rokov, hoci ceny postupne rástli. O 30 percent sa však zvýšili iba poplatky za odpad. Pri pohľade na výšku daní a poplatkov však treba brať do úvahy ročné daňové zaťaženie z titulu mestských daní pre jednu priemernú rodinu. Tá predstavuje navýšenie o zhruba 35 eur za posledné tri roky.
Súhlasiť nemôžem ani s drancovaním majetku mesta. Liptov aréna bola postavená s finančnou podporou eurofondov a mesta Liptovský Mikuláš vo výške asi 640-tisíc eur. V pôvodnej dohode mal všetky tieto náklady majiteľ aquaparku mestu uhradiť. Pred štyrmi rokmi však vtedajšie vedenie mesta túto dohodu zrušilo a nepožadovalo od aquaparku uhradiť mestom vloženú sumu 640-tisíc eur. Navyše, im odpustili a vrátili pozemky, z ktorých mohli získavať nájom, ktorý by uhradil každoročné straty pri prevádzkovaní Liptov arény. Ročná strata sa pohybuje na úrovni od 100 do 105-tisíc eur za každý rok od spustenia jej prevádzky. Z trhového hľadiska má preto zápornú hodnotu, z tohto hľadiska si ju teda nikto nekúpi, zo stavebné hľadiska hodnotu má, pretože je tam zabudovaný stavebný materiál, ale ten si nikto nevezme späť. Pokiaľ žiadame ako protihodnotu vrátenie vloženej investície, to je len uplatnenie starých zmlúv a dohôd, od ktorých predchádzajúce vedenie zbytočne odstúpilo. Keď si nový nájomca prevezme Liptov arénu, zbaví mesto ťarchy, ktorú musí každoročne niesť vďaka stratám.
V prípade predaja nehnuteľností Bytového podniku treba k faktom uvedeným v petícii dodať, že hoci základná znalecká hodnota stavby je 1 083 000, v šiestich kolách verejnej obchodnej súťaže sa ju nepodarilo predať. Preto sme jeho predajnú cenu znížili na 505-tisíc eur. Ak niekto nechce niečo kúpiť v istej sume, znamená to, že takú hodnotu nemá. Rozhodli sme sa poslednú avizovanú predajnú cenu viac neznižovať. Ak sa nám podarí získať a previesť na mesto peniaze z predaja mestskej technológie na výrobu tepla a pokiaľ nám aquapark vráti to, čo im bolo požičané, Bytový podnik ostane majetkom mesta. Z ekonomického hľadiska sa snažíme o nápravu zdedenej zlej finančnej situácie a nie o drancovanie. Za rok 2012 dosiahlo mesto po prvý raz v histórii zisk v konsolidovanej uzávierke.